Čo je špalda

Pestovanie špaldovej pšenice je známe už tisíce rokov. Do Európy ju priniesli z juhozápadnej Ázie. V karpatskej kotline sa pestovala až do konca 19. storočia, kde postupne špaldovú pšenicu nahrádzali iné odrody pšenice, najmä pšenica siata (Triticum aestivum L.) 

V dnešnej dobe sa zvyšuje dopyt po geneticky modifikovaných rastlinách, ale ľudia stále hľadajú potraviny s nepozmeneným zložením. Špaldová pšenica je plevnatý druh pšenice. Vyžaduje si iba minimálne nároky na rast a veľmi ľahko sa adaptuje k novému prostrediu.

Na konci 20. storočia sa v Maďarsku opäť dostávali do popredia prospešné účinky špaldy na ľudské zdravie. Začal prebiehať výskum, ktorého účastníkmi boli aj dr. Kalmár Gergely a dr. Kajdi Ferenc. Výsledkom ich práce v roku 1998 bola uznávaná odroda ECO-10 a v roku 2002 povolená odroda špaldy Lajta.

Pozitívne vlastnosti týchto odrôd v porovnaní s ostatnými obilninami sú najmä tie, že sú dobre prispôsobivé podmienkam životného prostredia; sú odolné, teda sú schopné rásť takmer na každom type pôdy okrem extrémnych terénov. Môžu sa pestovať aj bez použitia herbicídov, pretože v plodine je vyvinutý koreňový systém potláčajúci rast nežiaducej buriny. Vysoká vschádzavosť aj za menej priaznivých podmienok, vysoká odnožovacia schopnosť a tvorba veľkých zŕn sú hlavnými dôvodmi stabilnej úrodnosti špaldy.

Špaldová pšenica je nenáročná na bonitu pôdy, znáša i vyššiu skeletovitosť, dobre znáša chlad a darí sa jej aj nad hornou hranicou pestovania iných obilnín.

V porovnaní s obyčajnou pšenicou má špaldová pšenica vyššie dlhšie klasy. Zrná sú tesne obklopené plevou, ktorá chráni zrno pred vonkajšími vplyvmi prostredia. Vďaka uloženiu zrna v pleve, špalda lepšie odoláva aj voči rôznym hubovitým ochoreniam, ako napr. choroby spôsobené hubou Fusarium sp.

Najväčšou výhodou odrôd špaldovej pšenice je obsah biologicky cenných živín. Obsahuje priemerne 54,4 % škrobu, 18% bielkovín, 2% tuku, 1,6% rozpustnej vlákniny 1,8% cukrov a 3,7% popola. Vysoký obsah popola je charakteristický práve pre špaldový druh pšenice, ktorý by sa mal využiť v šľachtiteľskej praxi s cieľom získať cereálie, ktoré budú mať vysoký obsah minerálnych látok. Pšenica špalda je výborným zdrojom niektorých vitamínov skupiny B, najmä tiamínu (B1), riboflavínu (B2) a niacínu.

Hotové jedlá pripravené zo špaldovej múky sa vyznačujú vysokým obsahom energie oproti jedlám pripraveným z obyčajnej pšenice (Triticum aestivum L.), ktorá je užitočná pre orgány, tkanivá a bunky. Ľahko stráviteľná vláknina, ktorú špalda obsahuje, čistí črevá, zlepšuje krvný obeh a znižuje výskyt aterosklerózy. Vďaka obsahu aminokyselín sa odporúča pre deti, dospievajúcich, starších ludí, tehotné ženy, športovcov, vegetariánov, aj ľudí vykonávajúcich ťažkú fyzickú prácu. Je bohatá na esenciálne aminokyseliny v porovnaní s konvenčnými odrodami, najmä metionínu. Obsahuje tiež veľa vitamínov a minerálnych látok.

Pšenica špaldová je súčasťou mnohých potravinárskych produktov. Vyrábajú sa z nej základy alebo prídavky cestovín, tvorí prísadu müsli i vianočného pečiva. Zrná špaldy sa ďalej spracovávajú na krúpy (kernotto), krupicu či vločky, vhodné do kaší alebo polievok. Obľúbené sú tiež špaldové pukance a rôzne druhy extrudovaných výrobkov. Známe je aj špaldové pivo a špaldová káva.